ifychoáí mimo péadelktiapia-íkB každý deň, vpredvečerdá-tassa o 6. hod.

ň Redslscl* a £dm!oiitrida!

Budapest, VI2L, 'vSarfš ulica 15. WŠMI *MSl !5—Si.

t*f eapiaEwe. as rok . K Sfl -n*polrok* K EC" n»6tvrtroirsKr B* mesiac; K Ml

Do Nemecké Srbska ro&'t 24 korún, Vo ostatného cu-djsoaemsksiío Ameriky reeaa 32 korón. srn

točtfifc V« Čisío 138. BUDAPEŠŤ, v utorok, 21. júla 1914. Jeds&sHvé Sítíš po 6 bslterocš.

T ifliloš Pietor . Miloš Pietor. redaktor „Národného Hlásni

ka" v Turč. Sv. Martine zomrel * nedeľu na poludnie v Budapešti po ťažkej a dlhotrvajúcej nemoci.

S úprimným Haľora a hlbokým srsiítkora zvestujeme krajinára slovenským a českým' túto smutnú zprávu a ľutujeme, že nešťastná riase stredisko slovenště zase utratilo vynikajúceho národného činiteľa. Akás? kliatba vládne nad nami. Dobté sily radom klesajú v hrob a usálo náhradníkov vidíme a menovite v Turč. Sv. Martine, kde by bolo práve v týchto krušných Časoch veľmi zapoíreby mládích, vzdelaných, dobrých pracovníkov.

Miloš Pietor patril medzi najlepších novinárov slovenských, ačpráve sa nemohol venovať svojmu povolaniu úplne, súc zaneprázdnený cez deň ako bankový úradník v Sporiteľni. Po nociach pracú val na zdokonalovaní vzácneho dedíctva po svojom otcovi Ambroví Píetrovi. „Nár. Hlásnik" je najstarší časopis slovenský a zdokonalil sa v posledných rokoch rozhodne na najlepšie redigovaný ľudový týždenník slovenský. On ho premenil zo štrnástidennífca na týfdennik, zväčšil mu formát, zmodernizoval ho formou i obssbom a vybudoval z neho behom niekoľko rokov vynikajúci orgán našej žurnalistiky. Zásluhy Milošové Pietrove na tomto poli sú skutočne veľfeé a vdäčnl čitatelia „Nár. Hlásnika" i my jeho kolegovia vždy s úctou a pochvalou spomínať budeme jeho nélistnú ideálnu prácu za národ slovenský.

Ale aj na poli sociálnej a politickej práci vynikal. Bol odchovancom českej školy, t. j . spolkárom s dušou, s telom, demokratom skrz na skrz, skromným, priamym a poctivým človekom. Msrŕfnský spcvofcoí á ochotnicky sbor utratily v ňom nenahraditeľnú silu. Myšlienke československej dohody bol úprimne oddaný.

Za Svoje politické a národné presvedčenie i trpel, ako každý statočný slovenský redaktor. Za článok .Národného Hlásnika*, ktorý podliehal ešte pod zodpovednosť jeho zosnulého otca, odsedel si 4 mesiacov štátneho väzenia a za nevinnú básničku v „Po-učnozábavnej knižnici", Je|ž redaktor on bol, 5 dni vSzenia. Ochotne a s kresťanskou trpezlivosťou znášal všetky preháfiačky úradské a nikdy ani na piaď neodstúpil s pravej cesty.

Narodil sa dňa 21. marca 1876. v Turč. Sv. Martine. Gymnázium skončil v Přerove na Morave, kam sa uchýlil, keď ho pre slovenské národné smýšľanie vyhodili zo škôl maďarských, a v Prahe obchodné štúdia. Redakciu Národného Hlásnika prevzal roku 1906. Žil v šťastlivom manželetve s Mariou rod. Ivánkovou, sestrou býv. slovenského poslanca dra Milana Ivanku, advokáta v Trnave. Mimo vdovy oplakáva dobrého otca trojo nedospelých deti.

Večná mu pamäť v národe!

O spoločenskej činnosti zosnulého Miloša Pietra.

Nebohý Miloš Pietor jakým neúnavným pracovníkom bol na poli národnom a najma novinárskom, takým přičinlivým bol i v spo

ločenskom živote. Po tejto stránke opisuje ho náš Milan Lkhatd, ktorý za viac rokov žil v Martine, takto:

V spoločnosti martinskej bol Miloš Pietor už za mladý veľmi obľúbený a z týchto čias prischlo mu bohvie z akých príčin meno „fakír". Nebol to aie dajaký výsmešok, lebo veď sára ofec jeho, Ambro Pietor, v spoločnosti svojich známych menoval ho tiež len fakírom. Onoho času schádzala sa mládež po obede v krásnej záhrade Mudrcňov-skej „aa vŕšku", kde to bývalo vždy veľmi veselo. Nechýba! tam ani Miloš, ba čo viac, pri týchto schôdzkach. — usporadovaných vlastne dievčsttäi, — ked sa ta zatáral dajaký „vzácnejší* hosť, prejavila sa jeho redaktorská krv á vydal mu „na počesť" zvláštny časopis, ktorý ako šikovný kreslič s] sám ilustroval a pri všetkom ten hosť obyčajne nedobre obišiel. Bolo tam, ako řečeno, vždy hlučne, veselo a nie jedna básnička náiho Janka Jesenského mala tam svoj pôvod. Podobné schôdzky bývaly večer „na lavičke" pred domom Jána Kohútovým (proti evanjelickej fare), keď ale tento dom prešiel do iných rúk, přestaly, tie „na vŕšku" ale trvaly ďalej a náš Miloš korenil ich svojim „suchým humorom", s ktorým sa vedel uplatniť všade, menovite ale večer v kaäine.

V Slovenskom spexe£ol« bol „sfípom", i jako spevák i Jako herec. Mal utešený hl-boký bass a patril medzi tých aajpilnejšich a najspoľahlivejších spevákov. Onoho času podobných, aj hlasom vynikajúcich spevákov — pánov i dámy — mal Slovenský spevokol viac a tehdajšie jeho výkony sú ešte v živej pamäti všetkým, ktorí ich počuli. Ba ráz, ked z týchto spevákov utvorený 12členový miešaný sbor po viacráz a to 8 neslýchaným úspechom bol vystúpil s ľudovými piesňami slovenskými a ruskými a odetý v nádherné kroje, celkom vážne počalo sa uvažovať o tom, či by sa tento malý sbor nemal pustiť do svete, aby týmto spôsobom robil propagandu piesni slovenskej a upozornil svet na jej neobyčajnú krásu. Vtedy sa myšlienka táto z viacerých príčin uskutočniť nemohla, žije ona až po dnes a bohdá, že sa Časom predsa len uskutočni, čo a| pozmenenej forme.

Ako herec vystupoval Miloš zriedkavejšie na javisko — v Martine hrá sa totiž každý mesiac raz, — ale na tých chýrnych „Sylve-strových večierkoch" nechýbal ani raz a naši komponisti potom jeho hlasu „přistřihli" svoje príležitostné kuplety. Tu potom mal účasť aj pri tých všeUakých „špektákloch* a vediac sa znamenite maskovať, dosiahol všdy úspechu značného, raz až senzačného, keď vystúpil v maske istého turčianskeho stoličného predáka. Senzačným bolo aj jeho vystúpenie v známom kuse Lumpaclus va-gabundus. Hral v ňom toho krajčíra — nepamätám sa, ako sa v slovenčine volá — a poneváč aj ostatní dvaja členovia toho tri-foliumu boli „chlapci na mieste" (Lajoš Vanovič a dr. Milan Ivanka), predstavenie toto malo neobyčajný úspech a menovite Miloš i hrou i spevom, nadovšetko ale maskou vyniknul, a kontroval mu podobným spôsobom a] ten „korheľ*. Lenže práve pre toto nebolo možno hru túto zopakovať v je] prvotnom obsadení, ako naliehavé si to obecenstvo aj žiadalo. Zamie-šaly sa do toho „mocnosti vyššie* a nedi-skrétne prezradím len toľko, že ten „korheľ* o nedlho stál pred oltárom.

Náš Miloš bol vôhec veľkým milovníkom hudby a on sám hral na husle. Nebolo sice toho veľa čo vedel, ale za to predsa Mar-tlnčania ďakujú mu dva pôíiťfcy, Jeden menší a druhý väíšl. Jemu totiž vrtelo vždy v hlave, žtby sa utvorila „banda" a poneváč bolo onoho času v Martine vise starších ľudí, ktorí sa do muziky trocha rozumeli a potřeb n é nóty zaopatrili, poťažne pre malý hudobný sbor hlasy rozpísali, dožil sa náš Miloš tej radosti, že „banda" táto na Martina na husacom večierku v kasíne vystúpila a So svojim výkonom utŕžila si nehynúcu pochvalu. Bab to ale prvé a posledné -úradné" vystúpenie tejto bandy, v ktorej Miloš hra! „violin H." a škoda toho, že Sa myšlienka tátodalej nepestovala. Toto bo! ten menšt pôžitok. Ten väčší záležal v tom, že Miloš ako oncho času rezervný kadet pešieho pluku č. 71. (v Trenčíne) udržoval priateľské styky s tamoJSIra oficierskym sborom aj v civile (=j toto svedči o jeho milej povahe) a podarilo sa mu vec narafičit tak, že hudobný sbor menovaného pluku sriadil raz koncert v Martine. Irečiti Mar-tinčania dodnes pamätajú na to, lebo okrem svojho Csonku a po prípade okrem vrúto-tockej fabrickej bandy, ktorá pri tých chýrnych turčianskych volbách v Sučanoch musela vyhrávať vo vládnom tábore, inakšej muziky nepočuli.

Keď sa Miloš oženil, dľa zlozvyku u nás všeobecne zakoreneného, i on utiahol sa od verejného vystupovania na poli tomto, ač-práve i na ďalej pri vážnych príležitostiach, v kostole a na pohrabocb, účinkovať vo sbore. Od roku nemohol už ani to a teraz mu bude nad chladným hrobom jeho spievať ten spevokol, ktorý tak horúce miloval a ktorého ozdobou za dlhé roky bol.

Pisateľ týchto riadkov ctil si ho nielen Jako osobného priateľa, ale aj ako speváka. So slzou v očiach Jeho pamiatke venuje riadky tieto a vďačne až do smrti bude sa rozporfiíňaf na fff rTfvšédnff ochotu jeho, s akou venoval svoje vlohy tomu, aby duševné trudy pisateľove mohly byť spevom prednesené obecenstvu vo forme čim najdokonalejšej. Vďaka aj všetkým tým, ktorí vtedy nie menej ochotne stálí pri Jeho boku!

Politický prehľad. Budapešť, 20. júla.

Ministerpredseda gróf Stefan Tisza zase odcestoval do Viedne na akési politické porady. „Pester L!yod" ostentatívne tvrdí, že cesta Tiszova nemá pražladnej aktuálnosti. Ale Tísza hned po svojom príchode do Viedne navštívil ministra zahraničia a konferoval S ním dosť dlho. Udajne ukázal Bercbtold Tiszovi písomnú nótu, ktorú predlož! zajtra alebo o niekoľko dni baton Qiessl Srbskej vláde.

Nové obete. — Dvaja vyhodení žiaci z bystrického

gymnáziá. — Na Veľkú noc vytvorili z baňíko-bvSíri-

ckého gymnázia dvoch slovenslsýcli žiakov z V. triedy pre „nevlastenecSré chovanie sa". Stalo sa to takto. Žiaci shodili náhodou jeden svrchník, z ktorého vypadol list so slovenskou adresou na jednoho z vlaňajších vy-hodencov. Žiaci sa nad listom pohoršili

Strana 2 S L O V E N S K Y O E N N ! K Ctólo 138

ale ho zato zaraz otvorili a prečítali. V liste nebolo sice nič trestuhodného, ale pisateľ v řlom svoje národné city prejavil, ako Slovákom nedovolia v materskom jazyku sa vzdelávať a tiež že považuje lanskoročné rele-gicie za nespravodlivé. Pripojil do listu aj básničku, ktorú napísal. Všetko namáhanie, aby žiaci neztratili rok resp. aby boli vzatí do iného maďarského gymnázia, nepomáhalo. Žiadna škola ich nechcela prijaf, Pre Slováka nieto pardonu. Kdo nechce byť Maďarom, alebo kdo sa sspofi šikovným spôsobom nekrčí 8 rokov v ústavoch ai do rcatúry, ten nech ide do Čiech študovať. Tak doslovne to myslia páni profesori a gymnaziálni direktori.

Dvom obetiam pažravého šovinizmu nepomohla ani intervencia posl. Jurige. Dva|a vyhodenci Ján Vfgaš z Rudlovej a Ján Hudec z Bečova pojdú samosebou sa rozumie do Čiech dokončiť svoje štúdia a Boh dá, budú z nich statní bojovnici za slovenskú národnú vec.

Hlasy o spore medzi našou monarchiou a Srbskom.

Blllnski u kráfa. Spoločný finančný minister Blllnski bol v

sobotu v Išli na výsluchu u kráfa a referoval mu, jaké zprávy dostal cd vojenského náčelníka bosenskej vlády, od generála Po-tiorka o položeni v Hercegbosne a o výsledkoch vyšetrovania pre sarajevský atentát.

Bojovný hlas rakúsky. Isté vojenské kruhy viedenské neprestá

vajú agresívne pisať proti Srbsku a púšťajú do sveta zprávy, ktoré nemálo rozčutulú verejnú mienku. Známa „Mliltaerlsche Rundschau" uverejňuje dlhý článok, že vyšetrovanie v Sara jeve je už skončené a že jeho výsledok dokázal, Se útočnici a sprisahanci dostali návod k atentátu, bomby aj revolvery z Belehradu. Sarajevský útok je vraj ovocim z Belehradu vedenej veľsosrbskej propagandy a spoluvlnnosť „srbských kráľo-vrahov" je vraj už zistená. Preto naša monarchia tento raz neuspokojí sa s prázdnymi sľubami a peknými řečičkami srbskej vlády, lež čaká od Srbska skutky proti veľkosrb-skej propagande a v tomto smere že očakáva cd Srbska garancie. Naša vláda svoje požiadavky, ktoré predlož! Srbsku, už vraj sdělila ostatným kabinetom a v svojej r:óte, ktorú pošle Srbsku, urči vraj vefmí krátky termín, aby srbsää vláda nemala ani času pustiť sa do vyjednávania s ostatnými vládami. Sme

rodajné kruhy rakúsko-uhorské odhodlané sú raz navždy urobiť konec pomerom, ktoré ohrozujú južné hranice ríše a keby Srbsko nechcelo vyhovět požiadavkám rakúsko-uhorskej vlády, to by vraj malo pre Srbsko katastrofálne následky.

Takto sa rozpisuje „Milit. Rundschau", ale jej zprávy sa dokazujú nepravdivými. Z vládnych kruhov viedenských totiž ooio-úradne zdôrazňujú, že vyšetrovanie v Ssra-jeve nie je ešte skončené a preto i všetky kombinácie s zprávy o jeho výsledku treba prijímať s velkou opatrnosťou. Nie je pravda ani to, že by požiadavky naše| monarchie už boly formulované, to sa stane iba až po skončení vyšetrovania.

Srbsko úradne podvracia zprávu o mobilizácii.

Srbská tlsčová kancelária oznamuje : Zprávy o mobilizácii rezervných čiat srbskej armády sú úplne bezzákladné. Dosiaľ nebol mobilizovaný ani jeden jedinký prápor.

\ Chýry o koncentrovaní vojska na hraniciach f sú tiež len tendenctózne vymyšleniny.

Poloúradný srbský hlas o srbskej propagande.

Poloúradný denník srbskej vlády „Samo-' úprava" prináša s podpisom „Serblcus" in

spirovaný článok o srbskej propagande. Najprv v akademickej forme pojednává ire-dentické pohyby a poukazuje na to, že je nie len srbská lei aj talianska, rumunská a veľkonemecká iredenta, že aj v Elsasku žije myšlienka revanše a propaguje sa ai idea Velkého Polska. Avšak netreba sa vr?j odrela vsí na Európu, postač! poukázst len na samé Rafeúsko-Uhorsko, kde krém talianskej iredenty je i pohyb veľkonemecký (all-deutseh) a obe národnosti v Rakúsku-Ubor-sku verejne hlásajú ideu spojenia sa so svojou matkou-krajinou bez toho, že by to monarchiu hatilo zachovávať tro|spolok s Talianskom a s Nemeckom. Nacionalistická propaganda stáva sa \m vtedy trestuhodnou a nebezpečnou pre štát, keď sa zvrhne v propagandu člna a vtedy vzniká štátu právo brániť sa proti takejto propagande a susednému štátu povinnosť bojovať proti takýmto akciám, tleže překazit a trestať. V takomto prípade povinnosťou štátov je podporovať sa vzájomne, ale táto pomocná akcia môže sa obmedzovať len na konkrétne pády a Ich vyšetrenie O tomto však sľubuje sa pôvodca rozpísať neskôr, potom prejde na zovrubnč Učenie srbskej propagandy a zdôrazňuje, že voči veľkosrbskej propagande stojí veľkorakáska propaganda.

Z Belehradu ináč oznamujú, že ministri sa ustavične radia a preto Pašlč nemohol ist ani medzi svojich voličov na ľudové shro-maždenie, kde mal rečniť o vnútornom i zahraničnom položení brbska.

Srbské časopisy „Novosti" a „Politika" pišu oj rečiach povedaných na uhorskom sneme, o odpovedi gr. Tiszu a konštatujú, že tieto prejavy chcely nastrašiť Srbsko. Avšak v skutočnosti vraj obyvateľstvo Ra-kúska-Uhorska nie je ani najmenej bojachtivé (a to je pravda! — Red.). Že válečné hrozby netreba vážne brať vysvitá z toho, že i minister vojny, i oba ministri domobrany, taktiež aj náčelník generálneho štebu sú na dovolenej a letujú vzdialení od Viedne.

Anglicko za mier. Anglický finančný minister Lloyd-George

povedal v Londýne na hostine lordmayora (hl. raečtanostu) velkú reč a v nej i toto:

— Jedna vec je pre nás veľmi vážna a to je pokoj a síce pokoj vnútri / v zahraničí. Pred rokom zúrila na Východe veľká vojna. Sotva vieme si dnes už predstaviť, jaké povážlivé bolo vtedy položenie. My Angličania máme dosť príčin byť hrdými, že vzdor všetkým zmätkom, ktoré mohly viesť ku katastrofe jaká ešte Europe nikdy nehrozila, Anglla pod zručným vedením sir Edwarda Greya mala hlavný zástoj pri zpät-uvedení pokoja. Zahraničný obzor je vždy zamračený, úplne jasnej oblohy nikdy nevidíme a i dnes sa dvíhajú mračná. Pone-váč sme minulého roku vyhli o mnoho väčšiemu nebezpečenstvu, prechovávame nádej, že zdravému ľudskému rozumu, trpělivosti, dobromyseľnosti a tolerancii, ktoré minulého roku odstranily už väčšie prekáíky, podarí sa t teraz zachovať mier a v pokoji rozluštit dnešné zmätky.

Reč ministra prijala anglická verejnosť s velkou pochvalou, lebo vidí v nej vážne napomenutie, aby Rakúsko-Uhorsko i Srbsko vybaväiy s?oj spor vzniklý pre sarajevský atentát pokojnou cestou.

O srbskom kráfovi Petrovi

kolujú po viedenských časopisoch chýry, že sa viac nevráti na trón srbský a Že moc kráľovská zostane v rukách jeho druhoro-dzenébo syna, dediča trónu králeviča Alexandra. Zo Srbska podvracajú tieto chýry, ktoré vznikly z toho, že liečenie kráľovo po kúpeľoch potrvá za dlhší čas. Kráľ Peter z Vranjskej-Banl odcestuje do iných srbských kúpeľov; tak do Rybárskej Banji, za tým

BESEDNICA. M. Jókai:

Hviezdnatá izba. Dôjduc do Paríža, prvé bolo, že som šiel

do opery. Nech vidia Parižania, s kým majú do činenia.

Že som driečny, to viem zo zrkadla a od dievčať, i mnoho dám mi to dosvedčí. S tým pevným presvedčením hľadel som ku-kátkom do lóži, že každá dáma, ktorá proti mne sedí, behom jednej hodiny sa zaľúbi do mňa. Len to ma mrzelo, že tie, ktoré podo mnou sedia, nemôžu ma videf.

O tom snáď ani hovoriť nemusím, aký úspech som dosiahol; každé kukátko bolo na mňa naměřené; grófky, princezné hľadely na mňa túžobným pohľadom. Všetky pohľady bez rozdielu som prijímal a vracal. Darmo, gavalier je i v Paríži gavalierom. Myslím, že v tú hodinu neraz som myslel s hrdosťou a pýchou na víťazného predka Attilu, ktorému nepodarilo sa podmaniť bieloaohé krásavice hmlistej Lutétie, ktoré teraz jeho nepatrný potomok... no, ale nepatri sa tak veľmi vhĺbiť do sebazbožňovania.

Dosť na tom, jedna princezna dostala sa na lep. Sedela práve oproti mne; bola krásavica, len tak žiarlia medzi čipkami, jej diamanty sa leskly ako by celé nebo bola vzala na seba.

Moja vila nespustila so mňa svoj lorgnett počas celého predstavenia. No, a aby tomu človek neporozumel, musel by byť veľíui ne-sbehlý. Rozumiem. Tres humble serviteur madame. Tam budem.

Po predstavení predral som sa do predsiene, ktorou musela preisť. A nedala na seba dlho čakaf. Ach z blízkosti bola ozaj oslepujúca krásavica! Mňa nemožno oklamať, poznám účinky kozmetiky, viem čo robia čipky, perly umelý turniir a učená sga-céria; no, tu to všetko nepomohlo. Bola utešená, krajšia od ideálu, ktorý poeta dakedy stvoril.

Keď prešla popri mne, cítil som |emné do-tknutle ruky, a ked som zo sna k sebe prišiel, držal som v ruke malú navštívenku, skrútenú v prsteni. Na navštlvenke stálo: „Marchesa Barcheschi, Boulevard des Ita-Hens" a pod tým, jemným písmom: .Zajtra o 12."

A prsteň, ktorý obkľučoval navštívenku, bol ozajstný solitair rubín. Na druhý deň pýtal som sa bijoutéra, akú má hodnotu. Povedal mi, že je hoden 500 frankov.

Nuž, kdo ku svojej pozvánke také dary pripojuje, ten nemôže byť hocikto. Veľmi pekne od nej, že také veci sveri neznámemu človekovi, a nebojí sa, že jej bo on miesto dostaveníčka zanesie do záložne. Iste zbadala, že som gavalier.

Dobrodružstvo zdalo sa mi veľmi prijem

ným. Ledva som dočkal 12. hodinu. V úplnej elegancii hodil som sa do fiakra a letel na Boulevard des Italiens.

Zaviedli ma do salónu podobnému am-phiteatm. Zariadenie tohože prevyšuje všetko. Sochy z mramoru, obrovské kvety, hodvábne záclony, porceliánové a strieborné ozdoby, na stenách umelecké obrazy v zlatých rá-raac'n; a na každom ráme jedna hviezda zo skla, čo sa veľmi dobre robilo. Ale nemal som ani času čítať tieto hviezdy, bo dvere sa otvorily a vošla moja bohyňa.

Bola ešte krajšia ako včera. Pokľad je] pokojný, skromný a šľachetný; veľké čarovné oči, túžiace pery a to všetko usmievalo sa len k vôli mne. Priblížiac sa podala mi ru-

| ku. Posadila ma k sebe, nežne sklopila oči, prosiac ma, aby som ju neposudzoval pre vyznanie jej túžob. Ja som kľakol pred ňu a prisahal, že ju zbožňujem. Na to sa ona zľakla a chcela utiecť. Ja som sa ešte väčšmi zľakol, mysliac, že som ju snáď urazil a počal som miernejšie. Ona sa konečne upokojila, a ked som pre moju okúzlenosť prosil za odpustenie, so slzami a bôlom sa priznala, že ešte nenašla takého muža, ktorý by jej bol porozumel. Ja som prisahal, že tým mužom budem ja, začal som básnit, citovať verie a vzdychať. Moju jemnú pozornosť prijala bez odpovede, sotrela slzy a usmiala sa. Ja som sadol k jej nohám a pritisol jej bielu rúčku k môjmu srdcu. Ona sa brala

Cisto 138 S L O V E N S K Y D E N N Í K Strana 3

tieř na niekoľko týždňov do Arandjelovlc a na konec, jestli toho bude treba, pôjde aj do niektorého zahraničného kúpeľa.

Zo zahraničia. A l b á n i a . Z Ríma oznamujú, že na zá

klade dohody s Rakúskom-Uhorskom, pošle Itália do Albánie vojenskú výpravu 12.000 mužov so 40 delami. Takúto výpravu vyšle ta vraj aj Rakúsko-Uhorsko. Z Viedne tieto zprávy podvracajů, z čoho nasleduje, že kniežafu Vilhelmovi nekynie odnikial pomoc a že ho velmoci opustily. Povstalci zas začali útoky na Dráč, vnikli už a] do predmestí. Knieža chcel s nimi vyjednávat, ale povstalci nedávajú sa s nim ani do reči. Valonu tiež držia obkolesenú a spoločne zaberajú kraje s Epirotmi. Francúzske časopisy píšu, že povstalci dostávajú peniaze z Turecka a sice z tej základiny, ktorú so-sbierali boli na tureckú flotu. Povstalci vraj výtečné gazdujú a vykonali s dvoma millo-nami frankov viac než mbret Vilhelm tými 10 milionami, ktoré bol dostal, ale už aj strovil do posledného haliera. Cez Oršovu precestovalo 400 rumunských vojakov bez vyzbrojenia do Rjeky a odtiaľ cestujú do Drače. Poslal ich vraj rumunský krá! na pomoc Vilhelmovi. Vojenské vystrojenie dostanú v Rjeke. — Najnovšie oznamujú: Povstalci v sobotu a v nedeľu v noci opätovne útočili na Dráč, ale delami ich útoky odrazili dobrcvoľnici. Na dnes večer očakáva sa nový útok. Ženy a deti cudzích štátnych občanov ratovaly sa na válečné lode. Hol-landský kapitán Fabius, veliteľ delostrelcov kniežaťa Vilhelma, zaďakoval, lebo knieža prijíma rady od viedenského sochára Gur-schnera, veliteľa rakúsko-uhorských dobrovoľníkov.

S r á ž k y n a b u l h a r s k o - r u m u n -s k e j h r a n i c i opasujú *a so tífta na deň. Raz prekročia hranicu bulharskí vojaci, raz rumunskí a boj Je hotový. V týchto bojoch padlo už mnoho vojakov. Pri poslednom prípade, u Dobrišta, rumunskí vojaci zastrelili šesf Bulharov. Rumuni obviňujú Bulharov a títo zas Rumunov a tlač vzájemné zas štve do vojny.

Budapešť, 20. júla. — Jur Janoška čestným doktorom teolo

gie. „Nár. Noviny" oznamujú, že evanjelická teologická fakulta viedenskej univerzity ude

lila Jurovi Janoškovi, ev. farárovi vrbicko-lipt.-s v.-mikulášskemu a redaktorovi „Cirkevných Listov", čestný doktorát teologie. Ku zaslúženému vedeckému vyznačeniu blahoželáme.

— Spolok horvatských novinárov mal v Zihrebe zasadanutie, na ktorom uzavreli protestoval u vlády proti prenasledovaniu horvatských novinárov Marjanoviča, Deme-trovičca a Bornemisszu. Marjanoviča redaktora „Národného Jedinstva" jáko známo vykázali z Horvatska, Demetroviča a Bornemisszu však polícia zatkla, udajne pre poburovanie.

— Ku smrti Miloša Pletra. Jako sa dozvedáme, telesné pozostatky zosnulého Miloša Pletra, redaktora „Národného Hlásnika" prevezú z Budapešti do Turčianskeho Sv. Martina, kde ho pochovajú ku boku jeho otca Ambra Pietra.

— Slovenská výstava v U h Hradišti roku 1915. Nádherný plakát, maľovaný majstrom Jó'ŕom Úprkom, pozýva na budúcoročnú výstavu do Uh. Hradišfa. Záujem o výstavu je už teraz veľký. Nákladom 20.000 K upravuje mesto pre výstavu rozsiahly terrain zahrad a parkov okolo nádhernej budovy českých škôl, ktorá bude v stredu výstavišfa. Uhorskí Slováci ustanovili zvláštny výbor, ktorý koná čulé prípravy pre budúci rok, takže sa tu svorne bude reprezentoval moravské a uhorské Slovensko.

— Carevna sa boji. Ruská carevna sa vraj veľmi boji atentátorov. Od tej doby, čo anarchisti zabili dedičného princa Františka Ferdinanda, spiera sa každému cestovaniu a verejným okázaiostiam. Od smrti Františka Ferdinada je vraj carevna značne nervóznejšia a boji sa na ulicu vkročit.

— Sokolský den v Luhačovicích! Dne 9. srpna pořádá luhačovská Jednota „Sokol" za účasti Jednot okolních, Jako každoroční, svůj „Sokolský den", spojený s veřejným cvičením. „Sokolský den" luhačovský vymyká se svým významem z rámce podobných slavnosti v mistech jiných, i věišlch, a většími jednotami pořádaných. Veřejné cvičeni Sokola v Lwhačoviclch přiláká na cvičiště každoročně sta a sta hosti láz. ze všech zemi koruny české, z dalekého zahraničí, Slováci, Poláci, Rusové, Maďaři, Němci, Židé a] obdivuji výkony našich borců a jejich dobrovolnou disciplinu. A mnohý, dosud snad i nepřitel myšlenky Sokolské, stane se jejím vřelým fedrovatelem a příznivcem. Výnos slavnosti jako vidy připadne fondu pro vystavěni důstojné Sokolovny v Luhačovicích.

8 mojimi viasmi a pobozkais mu na čelo. Volala ma milým Romeom a ja ju drahou Júliou. A takto zahrali sme prvé dejstvo z „Romeo a Julia", kde si ešte len sľubujú večnú lásku a pri tom vystríhajú sa všetkých grobianstvi. Keď sme sa rozlúčili, pošepla n i moja Julia:

— Milý Romeo! Zajtra přijď zase o 12. hodine! — a zmizla vo dverách; na okamih ešte zastala a poslala m! bozk: Adieu, milý Romeo! — Adieu, nebeská Julia I — a vyletel som, ako opravdový zbláznený Romeo. Bol som úplne bez seba. Kdo môže byť táto ženská? Zaľúbená do mňa po uši! A teraz musím celý deň čakaf. Večer, aby sa mi čas minul, no a rátajúc i na to, že sa s ňou sldem, tiahol som do opery a na ulici stretol som sa s mojim starým priateľom, grófom X., ktorý už desaf rokov býva v Parili. Po radosti, že sme sa videli, rozmýšľali sme, kam pôjdeme po večeri? Ja som navrhol operu.

Ei, kdo chodí dnes do opery! To je nudná, hlupá zábava, kde šepkárom naučený kus prednesú maskovaní herci. Človek hneď zbadá, že je to nie úprimná láska, ale samá lož, ktorej sa ľudia za svoju dennú plácu naučia. Pod so mnou, zavediem fa na také miesto, kde vidíš opravdová komédiu. Pravda, Jedna lóža stojí 100 frankov, ale Je hodná toľko. Tam vidíš opravdové divadelné kusy bez toho, že by o tom herec vedel.

. .

Daes práve dávajú Othella. Budeme sa báječné zabávať. Dal som sa zvlesf. 100 frankov, veď je to konečne nie veľká vec. Po úzkych uličkách a priechodoch prišli sme do tmavého dvora. Zadnými schodami vyšli sme do temne] predsiene, kde sme zaplatili 100 frankov. Jeden službu konajúci génius vtisol nás každého do osobitnej komôrky, do ktorej sa len človek smestil. Tma bola ako v rohu, len cez malú dierku, ružovým sklom zastretú, vchádzalo svetlo. Nazrúc dnu s předěšením som zbadal, že toto javisko už poznám. Bola to tá istá sieň, v ktorej som včera zahral L dejstvo z Romeo a jalia; a tie sklené hviezdičky na rámoch sú vlastne oblôčky, cez ktoré obecenstvo pozoruje hru.

Moja Julia dala dnes Othella vystupovat Bol to chudák Angličan a choval sa do popuká. Jedno |e pravda, že moja láska tak výtečné zahrala s nim Desdemonu, ako so mnou Juliu. Anglický lord v žiarlivosti skoro sa obesil na girandolu.

Táto hra stála veru 100 frankov. Môžete si myslef, že na druhý deň som

veru nekomparentoval u marquisi v hviezdnatej izbe druhé dejstvo „Romeo a Julie", ale s extra vlakom ufujazdil som z Paríža, aby som sa nestretol na ulici s niekým, ktorý by ma oslovil: „Pardon monsieur, včera ostal som vám dĺžeň potleskám! za vášho Romea!" Preložil: „Z".

Při prostných doprovod ochotně obstará výborný náš orchestr „České filharmonie" řízením p. dirigenta Rybáře. Při slavnosti pak hráti bude originelnl kapela Vlčnovská. — R

— Ešte není zralý . . . Sarajevský profesor, arcikfiaz dr. Popovič podvracia zprávu viedeflsých časopisov, akoby Jeho syn bol revolucionárom. Polícia ho preto ani nezavrela, není vraj ešte zralý na také skutky. Dovršil totiž teprv piaty rok života a nechodí ešte ani do školy. — Z „opravy" prof. Popoviča vysvitá, jaké pravdy púš(a|ú do sveta maďarské a nemecké časopisy. Ešte i 5ročné deti obviňujú zo sarajevského atentátu a zo sprisahania!

— Slavnost spolku „Národa" vo Viedni. V nedeľu, 12. júla slávil slovenský spolok „Národ" veľmi dojemnú slávnosť. Spevokol pod vedením neúnavného dr. Q Řeháka predniesol výborne nacvičené piesne, ktoré v neobyčajne valnom počte shromážděné obecenstvo prijalo s ohromným potleskom. Za tým ujal sa slova p. Kornel Stodola a v krásnej, precítenej reči vzdal úctu pamiatke zosnulého veľkého následníka trónu a jeho manželky. Reč urobila hlboký dojem, Všetko povstalo zo svojich miest a spevokol zaspieval „Kdo za pravdu horí". — Dlhšia prednáška p. K. Stodolu: „Prečo máme deti v materčine vyučovat?" veľmi hodila sa na viedenské pomery. Konečne i divadelný kus bol v každom ohľade neobyčajne vydarený. Bnla to krásna impozantná manifestácia slovenskej vernosti.

— Milost vojenským úskokom. Kráľ Karol dal vyhiásif amnestiu pre všetkých tých rumunských vojopovinnýcb, ktorí boli počas minuloročnej mobilizácie ušli pred vojenskou službou. Môžu sa teda beztrestne vrátit domov.

— Caillauxová pred súdom. Parížsky trestný porotný súd dnes začal pojednávat pravotu pani Caillauxove], manželky bývalého francúzskeho finančného ministra Cailiauxa, ktorá v marci t. r. zastrelila hl. redaktora „Flgara", Calmettea. Nálada Je teraz v Paríži taká, že Caillauxovú pravdepodobne oslobodia.

— Tohoročné Nobelove ceny za zásluhy v chemii, fizifce, vo vede lekárske] a v literatúre mali rozdaf v júni. Výbor však rozhodol, že ich teraz nevydá, ale až 1. júna r. 1915. Dotiaľ sa môžu ešte uchádzači prihlásiť.

— Zošalel. V Žabokrekoch (v Nitrianskej) zošalel od veľkých hmotných starosti staviteľský majster Jozef Polanský a museli ho odviezť do istého peštianskeho sanatoria. Polanský má šesť deti. Osud nešťastného staviteľa vzbudzuje úprimnú sústrasť.

— Oprava. V nedelflom úvodníku „Tragika Juhoslovanov" skrsla smysel rušiaca tlačová chyba vo vete: Učenci a politikovia sa vzpamätali a počali intenzívne pestovať novú juhoslovanskú myšlienku, náboženských, hospodárskych a sociálnych protiv. Na miesto toho má stáť: Učenci a politikovia sa vzpamätali a počali intenzívne pestovať novú juhoslovanskú národnú myšlienku, neodvislú od náboženských, hospodárskych a sociálnych protiv.

— Najväčšia flota na svete shromáždila sa v anglickom prístave Portsmouthe. Sišlo sa tam viac než 200 veľkých anglických válečných lodi a asi tisfc menších torpédových, delových, podmorských a iných vojenských lodi a činov, ktoré budú tam cvičit a potom zúčastnia sa veľkej prehliadky. Kráľ Juraj včera došiel do Portsmoutha i s celou svo|ou rodinou. Anglické časopisy 8 veľkou pýchou pišu o portsmouthskej prehliadke a poukazujú na to, že ešte nikde a nikdy na svete toľko válečných lodi nebolo pohromade Jako teraz v Portsmouthe a tieto všetky lode sú anglické: silou, hrdosťou a slávou Veľkej Brittannie. Zaujímavé Je, že na lodiach slúži na 80.000 námorníkov. Tento veľký počet mužstva rozumie sa z riadneho kontingentu anglickej mariny nevyšiel a museli čiastočne mobilizovať rezervi-stov. A ten spôsob, Jako te previedla angli-

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K GSÍO 138

cká adtaÉľi

— „Český Svět" slávnostiam „Moravského roku". Dobtú myšlienku malo vydavateľstvo „Českého Svěřs". Usporiadalo elegantne vypravený aepsrát svojho časopisu a venovalo ho oslave ^Moravského roku". Duch krásnych národných slávnosti brnenských zostáva tak zachovaný vo svojich najmslebnej-ílch scénach: „Jizda králu",„KrálovičkyÄ,aíego-tícké vozy mládencov a diev zo všetkých moravských krajov, skupinové cvičenie sokolské, banderia atď, všetko zachytené je v rušnom pohybe a v uchvacujúcej národopisnej kráse. Radosť i veselie bolo ovšem zkalené nemeckými násilnosťami a tiež i tieto zachycuje v najdra«tičnejšich momentoch zmienený separát. Sídečne odporúčame na trvalú spomienku. Cena výtisku 40 halierov.

Vyjednávanie uhorských Rumunov s ministerským predsedom gr. Tiszom a vyvolaná tým debatta národnostná na sneme uhorskom, patrí ku najvýznačnejším politickým udalostiam posledných mesiacov. Kdo im chce úplne a dobre rozumef, musf siahnuť po knihe Scotusa Viatora Národnostní otázka v Uhrách, ktorá vyšla nedávno v českom preklade Úlehlovom v nakladateľstve irmy A. Piša, Brno, Morava. Cena K 8-50. 3341

.'•Jijsvef /í vytr*ňih Ůt. s p c ; t

M" M MU

účasTiriáRSKfl SPOLOČNOSŤ

E x p o z i t ú r a v K!er>owoi.

fibclmý kapitál: H 510.000'-. Rezervy R 100.000'-. Prijíma vklady a platí od nich tie najvyššie úroky (interese). Dôchodkovú daň platí ústav 20 svojho. Poskytuje lacné pôžičky na zmenky, na bežný účet so zaokrytím, na dlžobné úpisy záručnícke a hypotekárne a na ručné zálohy.

??bavoje bankové obchody každého draho. ^

Gejza Bucko ang. panský krajčír

B u d a p e s t , VIII., Német u. 26. Vyhotovuje dra miery pri miernych cenách módne panské obleky. Opravy, žehlenie lacno prevedie. Na dopisničné oznámenie príjdem d O d o m u . 3834

Molnár a Kouács um. stolári

vyhotovujú náradie, portále, zariadenie obchodov, staveDné práce, prevádzajú opravy ===== atď. =====

B U D A P E S T , VIII., Bérkocsis-u. 21.

3841

Anton Hiibner j predtým Ima. Vllhelm Hir- |

lli primár (zlatopridecl B U D A P E S T . „ H

Till., Jóisel g. i. 16-18.» | |

Ján Hôííinger, bandažfsta

Budapest, Till., Ollôl-út 48. Vyhotovuje b r u s n é a

ú r a z o v é p á s y atď.

•inrfftrnngWMmTirmiwiiniiiiiii

3 3 3 3 0 3 0 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3

ĽEEEEEEEBEE2EEBEBEEEEBEEa

F R I G Y E S FO-HERCĚG U. S,,

n x j v ä ó š í s k l a d m a s t í , n a s o l e n e j s l a n i n y , k t b á s , p a p r i k o v e j s l a n i n y . — P o ^ t e l a s a d o v ä e t k ý c h k r » j o v n a d o b i e r k u . 4i31

H r a d a s a do lepšieho slovenského dom.; spôsobilý chlapec za učňa do obchodu s miešaným a železným tovarom. Potrebná je znalosť slovenskej, maďirskej prípadne nemeckej reči. Sá;suel |uren-ka, Myjava (Miava, Nyitra megye.) 4145

HRADÍ VICTOR:

íl HUTÉM SiZfnWOR (Nemzetise'gi aRíualitásoh konpíára, 1. ss.)

Cena K ISO.

Poštou za RQP. ľSS rozosiela bnihkupectvo BudapeštiansHeho naRladaíeMénG spolhu účast, spoločn., Budapešť, Ml, Mária u. IS.

Viktor Sekey:

Dejiny Čiernej Hory, Srbskí Q Bulharska až do robu 1913.

Strán \ 10. S mnohými ob-razsmi a mapanr?. — Za vopred poslaných ;., •..

zasiela Budapeštiansky naklada-tefský spolok účast, spoločnosť v Budapeští, VIII., Mária u. 15.

Odporúčame i i l i i Éi8 Jozefa Brenora-TiMÉs

£~*»

Uhorská bravčová mast, šunky, sekané mäso a slanina, ako aj všetky druhy vurštov k dostanlu sú vo veľkom u firmy

Jozef Zorkóczy, Prešparok, Széplak u. 24.

Cena brožirovaného výtisku K 1*80 e viazaného s K 2-50 „ v plátne viazan. „ K 3 —

Objednávky vybavuje vydavatef: Budape-štianskv tn&kiadateľsk^ spolok úč. tsp.f Budapešť, Víl!., Mária Cíics číslo 15.

B E 3 3 Q S 3 S 3 6 9 £ 3 9 E 2 E 3 E a £ š 3 £ 9 € 9 € 9 S3G3E3S3e23 G 3 E 3 E 3 E 3 S

zubný atelier

H č. 6 , I. poschodie.

I Telefon 1893.

S ^ Umelé zuby a chrupy prírodné verne napodobnené, so zárukou v c e n á c h

n a j t a j n e j š í c h .

Pri objednávkach j odvolávajte sa na í

Najlepšie strofe hospodárske každého druhu, a k o ; pluhy, sejačky, mláfačky, benzinové a parné sloze-nia, motory pre priemysel atď. dodá Vám našská, kresťanská f i rma: :s

F U S P I touápen strojov n • M á Ů hospodárskych I Ceaafk • wyavettanle zdarma

Založená roku 1897.

I, istina: KÍ Fi l iá lky : v o V ŕ b o v o m a v P i e š ť a n o c h . RezervnélflL:K224.21

Vykonáva všetky bankové obchody.

Vklady: 3,700.000 korún na vkladných knižočkách, bežných a žírových účtoch. Pliti od vkladov 4 7 . 7 » 8 danou 5 7 0 úrokov.

Majetok: 5,700.000 korún. Požičiava: ha zmenky, intaboiované a neintabolo-

vaoé úpisy (obligácie) a na bežné účty. Zamieňa: codzépeniaze (doláre, marky, roble atď.),

BsBhupuJB proti ohňu, Krupobitiu a na flirt. . m 1 m ? ů M * " . f * 1 0 ™ ž * Predaj hospodárskych strojov a umel. hnojiva. Žírové účty: v Rak. Dh. banke, v Dh. poši. spor. č. 5871. Domici po všeífeých okolitých miestach. :o: Priame styhy s louritou.

Hnpuje, predáva a parceluje majethy r Ä . c u "

Tlačou Budspcitianikeho nakladatefského spolku účantinárskej spoločnosti, Butíspešt, VIJi., Mária ulica čisto 15.